V sobotu 10. októbra sa na železničnej stanici v Spišskej Novej Vsi stretla skupina desiatich mladých ľudí z nášho cirkevného zboru. Okrem dobrej nálady ich spájala viera v Pána Boha a spoločný cieľ: Poprad. Práve tam sa konalo stretnutie konfirmandov Tatranského seniorátu (KONFIDEŇ), ktorej témou bolo Putovanie po stopách našich otcov.
Aj naši konfirmandi išli po stopách otcov... Pod vedením zb. kaplána to boli menovite:
Ivana Brateková (1. roč.)
Veronika Murínová (1. roč.)
Samuel Sivák (2. roč.)
Martina Gurčíková (2. roč.)
Romana Lištiaková (2. roč.)
Anetta Hasajová (2. roč.)
Lenka Bajtošová (2. roč.)
Zuzana Liptáková (2. roč.)
Organizátor KONFIDŇA, Vnútromisijný výbor Tatranského seniorátu vedený br. farárom Michalom Findrom, pripravil pre dorastencov pútavý program. Žiaľ, bol upršaný chladný jesenný deň, takže všetko z neho sa splniť nedalo.
Začiatok programu bol v ev. kostole na Nám. sv. Egídia, kde bola prichystaná prvá časť programu: biblické zamyslenie, pieseň Když se světem poudáš sám a výklad o počiatkoch reformácie až po období vyznaní, ktoré vznikli na našom území ako odpoveď na reformačné myšlienky (Confessio Montana, C. Scepusiana, C. Heptapolitana).
Potom sa všetci účastníci, ktorých bolo spolu okolo 50, presunuli po stopách našich otcov do ev. kostola v Strážach. Počas cesty konfirmandi nachádzali indície potrebné pre uhádnutie biblicko-historickej tajničky.
Posledná časť programu na nás čakala v zborovej miestnosti, kde sme sa okrem obedu potešili predovšetkým hrejivému čaju. Tu sme aj dokončili výklad o období protireformácie na území Slovenska. Dozvedeli sme sa čo-to o artikulárnych kostoloch. A v tomto bol aj zmysel nášho spoločného dňa, ktorý sme prežili (mali prežiť) putovaním po kostoloch.
Dnes už máme mnoho kostolov, ktoré sú priam na každom mieste. Nie sú od seba ani veľmi vzdialené. Ale doba, v ktorej žili naši predkovia po reformácii, sa líšila. Kostolov bolo málo, boli od seba aj ďaleko. Naši predkovia museli do najbližších kostolov dochádzať pešo aj niekoľko kilometrov, čo nám je už nepredstaviteľné. Viera predkov nám môže byť príkladom, ako nasledovať Pána aj v tejto dobe – bez výhovoriek, že sa nedá.
Naši konfirmandi sa už teraz pýtajú, kedy bude ďalší KONFIDEŇ. Preto nebudeme váhať a zúčastníme sa ho aj nabudúce.
