ecavsnv.sk

S Božou pomocou a v Jeho požehnaní počasia (nepršalo nám) v čase záplav sa nám podarilo stretnúť sa na konfidni. Tento raz sme boli v malebnej obci Hranovnica. Konfideň bol 15. mája 2010 s témou Putovanie dejinami cirkvi. Privítali sme aj viacerých hostí z domova i zahraničia.

Ďalší konfideň je za nami! Bol to veľmi dobrý a požehnaný čas – verím, že nehovorím iba za seba!

Už len ten zázrak, že k nám neprišla žiadna predpovedaná búrka, ba dokonca nepršalo vôbec! A tak sme sa mohli naháňať po lúke a bojovať o „žetóny“, robiť „slepého hada“, hojdať sa, či pochutnávať si na skvelých koláčikoch a bagetách v krásnom prostredí farského dvora, no a popritom lúštiť biblické hádanky, odpovedať na (niektoré dosť náročné) otázky, ktoré mali preveriť naše znalosti tejto „Knihy kníh“ a počúvať o práci farára-policajta a tešiť sa z toho, že sa doba zmenila...

Ale poďme pekne po poriadku:

Po milom (a sladkom) privítaní sme sa usadili v kostole a za krátky čas, po piesňach a modlitbe, sme sa vďaka nášmu hosťovi zo Švédska (a jeho tlmočníkovi) preniesli až do Číny. So zatajeným dychom sme mohli počúvať svedectvo o tom, ako tento misionár pašoval Biblie do krajiny, kde sú kresťania prenasledovaní, no aj napriek tomu ich tam stále pribúda. Dozvedeli sme sa viac o tajných stretnutiach týchto odvážnych ľudí, ktorých ani zákazy vlády, stiesnené priestory, dĺžka stretnutia, ani nič neodradí od toho, aby mohli spoločne študovať Božie slovo, modliť sa a spievať nášmu Pánovi na chválu - aj keď len dookola tú istú pieseň, keďže si nemôžu robiť spevníky. A tak sme si mohli uvedomiť, že to nie oni sú tá trpiaca cirkev, ale my... My, ktorí sme nepochopili, akú výsadu máme, že môžeme slobodne hlásať evanjelium a priznávať sa k viere v nášho Boha a nerobíme to. My, ktorí sa bez strachu, že nás zavrú do väzenia - ak nie ešte niečo horšie, môžeme stretávať a verejne zhromažďovať, stavať si obrovské kostoly, ktoré však často zívajú prázdnotou...

Možno aj toto len potvrdzuje slová, ktoré povedal Pán Ježiš, že do života (neba) vedie úzka cesta a je len málo tých, ktorí ju nachádzajú. Pripomenul nám ich ďalší hosť – z USA, ktorý na príklade Titanicu, pomocou peňaženky a svedectva o tete Edit jasne vysvetlil evanjelium a pravdu o tom, ako to celé s cestou do neba je. Vyzval nás, aby sme sa zamysleli nad tým, čo by sme odpovedali Bohu na otázku, prečo by nás mal pustiť do neba...

A nezabúdajme, že odpoveď typu „veď som bol dosť dobrý, nikoho som nezabil“ je najviac nesprávna!
Po spoločných piesňach a modlitbách, hrách a súťažných kvízoch, občerstvení a odmenení víťazov sme sa s úsmevom na tvárach rozišli domov.
Bol to ozaj veľmi dobrý čas - ďakujem za každého z hostí, organizátorov ako aj účastníkov, a ľutujem len, že tam neboli aj naši (nielen konfirmandi)...

pozdravujem a prajem veľa radosti – aj do všedných dní

vaša Janka

Ešte pár pikošiek z lúšťovky:

Aké nohy stvoril Pán Boh Eve? Bosé (správna odpoveď: pravú a ľavú)

Aká vec je v kostole zbytočná? mobil, kvety, pavučina (správna odpoveď: strieška nad kazateľnou, lebo v kostole neprší)

Kto si nedáva v kostole klobúk dole z hlavy? Žid, ženy (správna odpoveď: ten, kto si ho nepriniesol)

Do kostola nechodila, nemodlila sa a predsa bola spasená?! Mária Magdaléna, Rút (správna odpoveď: tráva, lebo ju spásla krava)

Čo je zelené a nie je zelené, čo je veľké a nie je veľké, čo je biele a nie je biele? nič (správna odpoveď: Zelený Štvrtok, Veľký Piatok, Biela Sobota)

Konfirmandi boli však zdatní a celkovo skoro všetko vedeli. Nakoniec zvíťazili Gumkáči. Gratulujeme. Tešíme sa na ďalší konfideň

Michal Findra

zdroj: www.memc.sk

fotky z tejto akcie si môžete pozrieť na našej stránke  v galérii alebo na stránke www.memc.sk